Slnkom zaliata žilinská realita

Dnes už nie je podstatné, či chodníky, na ktorých sa lámali kosti, má upravovať mesto, alebo vlastník či správca nehnuteľnosti. Mnohí z nás už určite zabudli, že aj keď si svoju povinnosť splnili a sneh odhrnuli, prihrmel odhŕňač a museli pod hrozbou blokovej pokuty, tentoraz už nie „svoj sneh", upratovať znova. Aj ja si už iba matne spomínam, koľkokrát som sa túto zimu pre neodhrnutú cestu nedostal domov. Ešteže som každoročným sľubom o nápravu nenaletel a mám na zimu vždy pripravené svoje kamenivo. Slnko postupne roztápa aj „žilinské kopy snehu", ktoré týždne dotvárali kolorit centra mesta. Neviem, čo mohlo spôsobiť, že sa „zámery" s kopami nezrealizovali. Zrejme sa nepodarilo vybaviť stanovisko od Krajského pamiatkového úradu, alebo zohnať formu na snehuliaka. Každopádne, ak počasie vydrží, o niekoľko dní je po kopách. Potom sa už nikto nebude pýtať, prečo sa vlastne nevyviezli? Slnečné, takmer jarné počasie, má však aj svoje horšie stránky. Obnažilo „kvalitu" žilinských ciest. Výtlky „naše každodenné" zamestnávajú bohužiaľ viac vodičov a poisťovne ako správcov ciest. Že by to bolo zase o peniazoch? Možno by sa aj nejaké našli, keby sa neasfaltovali cesty na súkromných pozemkoch. A možno by sa aj nejaké ušetrili, keby sa výtlky opravovali včas a kvalitne a podľa platných technických postupov. Neviem ako dlho nám trpezlivosť podporovaná slnečnými lúčmi vydrží. Mimochodom, že vraj má zase snežiť!